Nedávno som počula veľmi obohacujúci podcast od montessori učiteľa Jesse McCarthyho. Jeho podcasty na montessorieducation.com počúvam pravidelne a často rozpráva zaujímavé príbehy zo života, pomocou ktorých sa aj ja viac zamyslím a uvedomím si mnohé veci.

Predstavte si, že sedíte v reštaurácii. Vidíte, že malé dievčatko, môže mať tak 3 – 4 roky, zapálene rozpráva, rozhadzuje rukami, užíva si prítomnosť rodičov i pobyt v reštaurácii. Malinký kúsok od neho je pohárik s džúsom. Už tušíte, čo sa asi tak stane. Dievčatko oň zavadí a džús sa rozleje, hrnček rozbije. Máte chuť vstať a tomu nešťastiu zabrániť.

Ale čo robiť? Prísť k rodičom, vy, ako úplne cudzí návštevník v reštaurácii a zdvorilo ich upozorniť? Či prísť a rýchlo ten pohárik posunúť od dievčatka ďalej? Ale aké máte právo dotýkať sa cudzích pohárov? Či len sedieť a pozorovať? Ako by ste sa rozhodli vy?

Jesse sa rozhodol pozorovať. A zážitok, ktorý zažil, si v hlave premietal ešte zvyšok dňa. Dievčatko si asi po minúte všimlo pohárik a samé ho posunulo do stredu stola. Samé si uvedomilo nebezpečie a s pocitom pýchy na seba, s úsmevom, s iskričkami v očiach, sa rozhliadlo víťazoslávne okolo seba. Jesse si uvedomil, že keby pred chvíľou priskočil a pohárik by posunul, tento zážitok, tento víťazoslávny pocit, nadšenie, by dievčatku ukradol.

Aj keby sa pohárik vylial, či dokonca rozbil. Často sa obávame nechať deti zažiť veci. Staviame sa medzi nich a ich zážitky, ich spoznanie sveta. Nechajme deti zažiť, že pohárik môže padnúť a rozbiť sa. Nechajme deti zažiť ich šikovnosť – že oni pohárik posunuli a zachránili. Na základe vlastných skúseností sa vedia deti najviac naučiť. Vnútorne rastú. My ako dospelí sme tu na to, aby sme pomáhali deťom sa čo najviac naučiť. Neberme deťom príležitosti sa učiť.

Ak by ste mali záujem vypočuť si celý podcast – https://www.montessorieducation.com/podcast/spilled-juice-and-a-montessori-secret