Ak ste rodičia alebo pedagógovia, určite to poznáte. Dieťa je nahnevané alebo smutné. Napriek tomu, že sa snažíme mu pomôcť, nevie sa ukľudniť. Hladenie a tíšenie nepomáha, ani rozumné dohováranie. Dieťa chce byť samo, no zároveň chodí za vami a nevie byť samo. Čo spraviť?

Tento obrázok nemá vyplnený ALT popisok, jeho názov je pexels-snapwire-116151-792x1024.jpg

Simone Davies v knihe „Montessori batole“ odporúča si vyrobiť doma „kútik na ukľudnenie“. Môže ísť o trvalé miesto. Dieťa ho využije, keď má potrebu byť samé, nikým nerušené. Alebo aj keď sa nevie ukľudniť, lebo emócií je priveľa.

Nejde o miesto, kde ho pošleme nasilu – „choď sa ukludniť“. Je to miesto, kde ide dobrovoľne, lebo chápe, že sa potrebuje ukludniť a aktuálne chce byť samé. Lebo je nahnevané na kamaráta/bračeka, na nás, a v ten moment asi aj na ceý svet .

Môže ísť o miesto, ktoré máte v byte trvalo – veľká krabica vystlaná dekou, s pár knižkami a obľúbenými hračkami. Alebo stan, kde si dieťa vie zatiahnuť závesy a mať súkromie.

My z priestorových dôvodov zatiaľ trvalý kútik na ukľudnenie sa nemáme. Ale po tom, čo sme túto techniku pár – krát použili, deti si už vytvárajú kútik sami. Na moju otázku: „Čo by ti pomohlo? “ Povedia, že „bunker.“ Dajú oproti sebe dve stoličky, cez ne prehodia deku a dnu si donesú knižku / hračku. Väčšinou sa ukľudnia už v procese vyrábania si kútika.

Skúste aj vy. Takto pomáhame deťom naučiť sa stratégiu na ukľudnenie sa, ktorú budú vedieť samostatne využiť aj v budúcnosti.