Veľa detských spoločenských hier je súťaživých. Známe Človeče nehnevaj sa, aj samotné pexeso. Každé dieťa sa snaží vyhrať a na konci vždy niekto bojuje s pocitom smútku. Majú menej kartičiek, než tí ostatní, alebo sa neskôr dostali do cieľa.

Užívať si hru

Presne tomuto som sa snažila vždy vyhnúť. S dcérou, keď bola malá, sme si kartičky pexesa nerátali. Pri človeče sme sa nevyhadzovali. Mojím mottom je, že najprv sa musíme naučiť užívať si samotnú spoločenskú hru. Až potom sa môžeme tešiť z výhry. Keď si obľúbime, že sa hráme, zvládneme aj prehru. Lebo máme radi hru samotnú A dcéra (5r.) naozaj zbožňuje spoločenské hry. Hrávame spolu rôzne detské i dospelácke. Približne, keď mala 4 roky, už začala riešiť, kto vyhral. Mala radosť, keď vyhrala ona. Nenechávam ju ale vyhrať. Vie, že vyhrala zaslúžene. Pri dospelých spoločenských. hrách často prehráva – Citadela je strategická hra, Carcasonne tiež. A 5 ročná sa stretégiu ešte len musí naučiť 🙂 No už teraz sú to jej obľúbené hry a chce ich hrať. Hoci vie, že nevyhrá. Baví ju hra samotná.

Dcéra pri hre Agricola

Pri synovi ( 3r.), sa mi už úvod s nerátaním si kartričiek a figúrok v cieli nevydaril. Nakoľko dcéra si už kartičky ráta, býva smutný, keď má málo. Pri hre čučoriedky (Trefl) sme si najväčší koláč vždy rozdelili. Kto bol prvý v cieli, o koláč sa podelil. S týmto riešením prišli samotné deti, po tom, čo jedno z nich bolo smutné. Odvtedy hru hrávame už len takto. Je to inak jedna z našich prvých spoločenských hier, ktorú sme s deťmi hrávali už od dvoch rokov. Výborne sa na nej naučili farby, najpv len pasívne – padla im červená na kocke, šli na červené políčko. Neskôr sa už aj naučili farbu pomenovať ( 3r. približne).

Spoločne strávený čas

Vždy zdôrazňujem počas hry spoločne strávený čas. Hráme preto, aby sme boli spolu a cítili sa dobre. Dcéra tak pochopila, že sa nesmie posmievať, že druhý má menej. Lebo nechceme, aby bol druhý smutný, Chceme si hru všetci užiť. Hrávame preto aj hry, ktoré sú ľahšie a dokáže v nich byť aj syn dobrý. Ak sa dcéra sťažuje, že ju nebavia, vždy má na výber, nemusí hrať. No väčšinou sa zapojí a hra ju začne baviť.. Teší sa. Pri tých náročnejších (citadela, carcasonne) si syn vždy vyberie, či chce hrať spolu so mnou, alebo so sestrou. Nehrá sám, no stále sa cíti byť zapojený. Pozorovaním sa učí aj ťažkú hru.

Kooperatívne hry

Ak chceme vytvoriť tím, kde spolu budú deti namiesto súťaženia spolupracovať, vhodné sú kooperatívne hry. Ich cieľom je vzájomné pomáhanie si, spolu chceme niečo docieliť. Na trhu ich nie je veľa a ja vám spomeniem tie, ktoré máme odskúšané.

Ovocný sad

Po spomínaných čučoriedkach, práve Ovocný sad je tiež vhodný pre najmenšie deti (od 2,5r.). Je už trochu náročnejší než samotné čučoriedky. Okrem spoznávania farieb, dieťa skladá aj puzzle havrana. S tým vie rodič menšiemu dieťaťu pomôcť. Hra je veľmi príťažlivá pre deti reálnym zobrazením ovocia. Deti si ho vedia chytiť, majú z toho zmyslový zážitok.

miniatúry ovocia

Cieľom je pozbierať zo stromov všetko ovocie skôr, než ho zje havran. Deti sú teda tím, povzbudzujú sa počas hry. Tešia sa, keď iný ma ovocie. Aj deti, ktoré spolu nevychádzajú, zažijú pocit spolupráce.

Ovocný sad – verzia s puzzle havrana

My máme verziu pre staršie deti, už so spomínaným puzzle havrana. Aktiálne je ale v martinuse aj na iných stránkach ndostupná. Je ale aj ľahšia verzia, bez puzzle, kde havran ide po cestičke, vhodná pre menšie deti ( od 2r). A nakoľko ani na cestách sa nechceme nudiť, je aj cestovná verzia.

Snow Snow

Táto hra k nám domov pribudla minulý rok, keď som hľadala , čo nové na spoločné hranie a zároveň kooperatívne. Nemáme ju v poličke celoročne (mohli by sme, ale rada hry obmieňam). Počas leta som ju schovala a vybrala zas teraz v zime. Zaujali ma na nej úžasne pekne spracované figúrky snehuliakov. Deťom sa tak páčia, že im dávajú aj mená.

Je náročnejšia než spomínané vyššie dve hry. Píšu od 5 r., dcéra zvládala od 4r. Dieťa sa učí pochopiť, ako hýbať jednotlivými dielikmi snehuliaka. Ktoré ľadové kryhy roztopiť a ktoré nechať, aby snehuliak ešte vedel prejsť. Synovi pri tejto hre ešte treba radiť, ale práve tomu sa teším. Majú možnosť spolupracovať. Ked nevie, sestra mu poradí. Učí sa tak aj formu, akou tomu druhému poradiť. Syn sa teší, že hráva niečo náročnejšie a zároveň na konci zažijú spoločný pocit víťazstva.

hráme detskú verziu Carcasonne

Prikladám aj linky do kníhkupectva martinus. Kúpou kníh alebo hier cez tento link prispejete na moje ďalšie články a tipy na aktivity pre vás. Ďakujem.