Photo by Caroline Hernandez on Unsplash

Ako spoločne doma zvládnuť karanténu

Nakoľko všetci teraz trávime dlhší čas so svojimi deťmi, aj polovičkami, než sme boli zvyknutí, práve to sociálne zvládanie môže byť teraz pre nás ťažšie.

Cvičenia ladnosti a zdvorilosti je verejnosti menej známa Montessori metóda, ktorá pri učení sa soc. zručností využíva učenie sa nápodobou – ktoré je vo veku do 6 rokov veľmi dôležité, deti veľa napodobňujú a tak sa učia.

Učenie sa nápodobou

Mária Montessori v jednej zo svojich londýnskych prednášok – v r. 1946 v Londýne spomínala: „Nápodoba je nástroj, ktorým príroda obdarila deti, aby im pomohla sa prispôsobiť konkrétnemu miestu, kde sa narodili a kde vyrastajú. Umožňuje im adaptovať sa na špecifické zvyky ich prostredia“.

V montessori škôlkach si deti posadajú na elipsu a rozprávajú sa na nejakú tému – smrkanie nosa, ako sa správať, keď si niekto chce požičať moju hračku, držanie sa za ruku na prechádzkach vonku – bežné sociálne situácie. Učiteľka spolu s asistentkou následne spraví scénku – ukážu smrkanie, ukážu chytenie sa za ruky vonku: „A takto sa ma Hanička držíš za ruku vonku“ – a ponúknu deťom si to vyskúšať… Deti to takto opakovane vidia aj od učiteliek, od kamarátov a na túto scénku sa dá vždy odvolať, keď znova príde k nežiadúcemu sa správaniu – a pamätáš si, keď sme sa minule hrali na…lebo samozrejme, niekedy niečo zaberie hneď, niekedy to trvá dlhšiu dobu.

Photo by Felipe Salgado on Unsplash

Správne vzorce správania sa

Dôležité je, nehovoriť dieťaťu, čo robiť nemá, ale čo robiť má. A pokiaľ sa dá, tak mu to aj ukázať.

Túto zásadu som okrem kníh Márie Montessori našla aj vo viacerých knihách venujúcich sa správnej komunikácii. Snažím sa to v svojom dennom kontakte – keď si na to spomeniem, aj využívať 🙂

Nedávno som v bratislavskom lesoparku šliapala ťažký stupák do kopca, s 13kg, 3 – ročným synom v cyklosedačke. Očividne sa mu nepozdávalo moje tempo šliapania, takže som stále počúvala: „Mami, prečo ideme tak pomaly? Mami, ty nevládzeš? Mami, rýchlejšie“.

Prvá barbarská myšlienka v mojej ufučanej, spotenej, nevládajúcej hlave bola – „ Žeby som ho aj s bicyklom zhodila sem vedľa do údolia? – čo samozrejme spraviť nemôžem, ani nechcem 🙂

Druhá, rozumnejšia myšlienka, prišla potom – 4,5 r. dcéru hnevá, keď sa jej brat v aute posmieva, čo on za oknom videl a ona nie – a ja jej vždy hovorím – povedz mu, čo chceš, aby ti hovoril. Čo od neho potrebuješ. A tak aj ja hovorím synovi – „pomohlo by mi, keby si mi hovoril: „ Ide ti to perfektne, dobre šliapeš , mami“ – a na moju veľkú radosť sa syn chytil a ja som počas toho šliapania počúvala za chrbtom povzbudzovanie 🙂

Ruka na rameno

Ďalšia aktivita, ktorá nám veľmi doma pomohla – je ruka na rameno. Videla som to v škôlkach, aj na jednom blogu a super to funguje – keď chceme dieťaťu niečo povedať, čupneme si k nemu. Dáme mu ruku na rameno – čiže to, čo mu hovoríme, je osobné. Tak učíme dieťa, keď nám niečo chce povedať, keď od nás niečo potrebuje – povieme mu, že nám má dať ruku na rameno a počkať.

Spomínaná ruka na rameno – https://youtu.be/Iqnhp6vCxn0

Ja osobne som veľmi nemala rada, keď ma deti prerušovali v rozhovore a skákali mi do reči, či ma vyrušovali pri práci – toto nám to vyriešilo. Ak dieťa zabudne – stačí si sama poklepať po pleci..spomenie si, že tam má dať ruku a čakať.

Pripájam aj video, s pár príkladmi . V angličtne je to „Exercise Grace and Courtesy“- https://www.youtube.com/watch?v=Py6FK-1z9eM

Ak máte záujem ešte o viac informácií – článok v angličtine tu: https://www.greenchildmagazine.com/grace-and-courtesy/

aj tu https://www.trilliummontessori.org/grace-and-courtesy/

i tu: https://carrotsareorange.com/grace-and-courtesy/

Koho to oslovilo, máte aktivitu na trénovanie počas koronavírusovej izolácie– spomenúť si na jednu vec, ktorú by sme chceli, aby naše dieťa robilo ináč – a skúsiť mu ukázať ako – prostredníctvom hry alebo prostredníctvom pozitívneho príkladu.

„Toto ma hnevá – pomôže mi, keď to budeš robiť takto – a môžem ukázať ako“.

Držím palce 🙂